reklama

Dve hlavy, jeden drak

Pred pár dňami sa pán Steve Forbes s pohoršením vyjadril, že za vznik súčasnej finančnej a hospodárskej krízy môže štát a jeho zásahy do ekonomiky.[1] V tomto názore pán Forbes celkom určite nie je osamotený. I u nás by mu kolegovia z Konzervatívneho Inštitútu M. R. Štefánika či azda Inštitútu pre Slobodnú Spoločnosť celkom iste dali za pravdu. Zároveň sa nájde i množstvo oponentov presvedčených o úplne opačnom názore, že je súčasná kríza jasným dôsledkom zlyhania trhu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Obrázok blogu

Takáto protipólna názorová štruktúra človeka automaticky mylne navádza prikloniť sa buď na jednu alebo na druhú stranu. Ja však nemám v pláne analyzovať, kto má a kto nemá pravdu. Tak trochu ju totiž majú obe strany a zároveň vlastne ani jedna z nich. Ak niekto nie je zaujatý a má aspoň základné znalosti z oblasti ekonómie, vie, že chyby majú pôvod ako v štátnej tak aj v trhovej sfére. Ani expanzívnu monetárnu politiku FEDu ani usilovný predaj pochybného sekuritizovaného dlhu prostredníctvom tzv. special purpose vehicles[2] či poskytovanie nezabezpečených garancií vo forme credit default swaps[3] nie je možné zo skupiny príčin krízy vylúčiť, hoci sa o to ideológovia najrôznejších kategórií snažia zo všetkých síl. Avšak hoci sa môže zdať, že jedny patria štátu a druhé trhu, v skutočnosti majú tieto „zlyhania“ jedného spoločného menovateľa. Za oboma totiž stoja tí istí ľudia alebo azda tie isté skupiny ľudí s rovnakými záujmami, šikovne využívajúcimi trhové i štátne nástroje vo vlastný prospech.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kapitalizmus je definovaný ako spoločenský systém založený na princípe práv jednotlivcov. To je jeho síce pútavá avšak pomerne nejednoznačná definícia, ktorá akosi zabúda spomenúť, že je objem práv jednotlivca do značnej miery priamo úmerný objemu kapitálu, ktorým disponuje. Samozrejme všade tam, kde sa majú rešpektovať práva, je potrebný i právny systém, od tvorby právnych noriem až po zabezpečenie ich dodržiavania. V skratke, je teda potrebný „štát“. Trh bez štátu neexistuje. Ak, tak len vo veľmi obmedzenej podobe. Vo svojej podstate je štát jeho nevyhnutnou podmienkou. Ani štátny aparát však zďaleka nie je nezávislý od trhu. Sila kapitálu sa totiž neobmedzuje len na tvorbu a prerozdeľovanie statkov na trhu. Kapitál, rovnako ako hýbe ľudskou činnosťou v prostredí trhu, výrazne vplýva i na tvorbu právnych noriem a ich dodržiavanie. V prostredí úzko prepojených politicky a ekonomicky silných subjektov sa tvorba právnych noriem a ich dodržiavanie nakupujú takmer ako chlieb v obchode. Miliardové výdavky lobistov v Bruseli či Washingtone sú toho jasným dôkazom.[4] Z politických rozhodnutí sa tak stáva tovar, akurát že je príslušná burza vysoko netransparentná a prístup k nej má len čosi málo vyvolených subjektov, dobre vyzbrojených kapitálom a správnymi konexiami. Sú akousi vstupenkou do klubu mocných vyznávajúcich rovnaké hodnoty a sledujúcich rovnaký cieľ, ukrojiť si čo najväčšiu časť zdrojov, už existujúcich alebo priebežne vytváraných vo svetovom hospodárstve.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri plnení tohto cieľa najväčším hráčom často stačí slobodné trhové prostredie s minimálnymi štátnymi zásahmi. „Economies of scale“ a predovšetkým nerovnomerné prerozdelenie konkurencie a dominancie medzi jednotlivými stupňami ponuky práce ako aj rozdiely vo flexibilite jej poskytovania umožňujú veľkým nadnárodným spoločnostiam doslova prevalcovať lokálnych výrobcov. Je to ako súboj orla s vrabcom mätúco pomenovaný slobodným trhom, na ktorom vraj majú obaja súperi rovnaké možnosti. Asi je zbytočné lámať si hlavu nad tým, ktorému z nich takéto slobodné prostredie vyhovuje lepšie. Liberalizácia lokálnych trhov a ich integrácia do jedného globálneho pod orľou taktovkou je toho každopádne jasným dôkazom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prípade, že samotné trhové prostredie na plnenie cieľa nestačí, v prípade, že je prílišná trhová sloboda pre veľkých nevýhodná či dokonca nebezpečná, v prípade, že orol nemá do činenia s vrabcom ale s holubom či dokonca jastrabom, alebo azda i viacerými naraz, je potrebné siahnuť po iných nástrojoch. Štátne normy a obmedzenia ušité orlovi na mieru uľahčia to, čo by bolo v danom prípade na slobodnom trhu ťažké či dokonca nemožné a kŕmenie sýtych na úkor hladných a podvyživených môže „slobodne“ pokračovať. Subvencie najväčším poľnohospodárskym výrobcom, šrotovné pre autokoncerny či záchrana veľkých v prípade, že je najhoršie, to všetko sú opatrenia, ktoré sa i tým najhlasnejším pseudozástancom voľného trhu nezdajú byť neslobodné, ak sa konajú v ich vlastný prospech.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nuž, pokrytectvo mocných či už na politickej alebo ekonomickej rovine evidentne nepozná hranice. Avšak i napriek všetkým pokusom o zahmlievanie nám súčasná prax ponúka množstvo znakov prepojenosti trhovej a štátnej moci zneužívanej v prospech „elitnej“ menšiny. Štedré príspevky korporátnych záujmových skupín politickým predstaviteľom ako aj vysoká netransparentnosť rozhodovacích procesov v globálnych politických inštitúciách to výrazne potvrdzujú. Pritom asi nikoho neprekvapí, že osoby, ktoré pán Forbes každoročne oslavne prezentuje vo svojich prestížnych rebríčkoch, v týchto extra výhodných obchodoch a seansách prebiehajúcich za zatvorenými dverami zvyčajne nestoja na strane obetí. Podľa toho, ako sa to práve hodí, deregulujú alebo regulujú vo vlastný prospech, privatizujú zisky a socializujú straty, jednoducho si užívajú nástrojov trhu i štátu podľa toho, ktorý im práve výraznejšie nahráva. Takže ako? Trh alebo štát? Nuž, obávam sa, že kým my sa hádame, ktorá z dvoch dračích hláv k nám bude viac zhovievavá, ekonomicko-politická „elita“ dnešných čias otáča krkmi oboch z nich podľa vlastného uváženia!

[1] Zdroj: http://finweb.hnonline.sk/podniky/c3-38584810-kP0000_d-forbes-kapitalizmus-a-volny-trh-za-krizu-nemozu

[ 2 ] Dcérska spoločnosť vykonávajúca určitú konkrétnu činnosť, ktorá je kľúčová pre jej materskú firmu. Často zakladaná z dôvodu odčlenenia určitých rizikových aktivít od materskej firmy.

[3] Swapový kontrakt slúžiaci na prevod úverového rizika medzi dvoma stranami.

[4] Zdroj: http://www.opensecrets.org/lobby/index.php a http://www.eulobbytours.org/

Tomáš Sedliačik

Tomáš Sedliačik

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  379x

Snažím sa hľadať pravdu a lepšie pochopiť svet a hoci sa to dnes, kedy majú mnohí doslova patent na rozum, veľmi nenosí, nemám problém priznať, že niečo neviem. Je to nevyhnutná podmienka na to, aby sme sa neuspokojili s polopravdami a fabuláciami, ale pokračovali v hľadaní odpovedí na doposiaľ nezodpovedané otázky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu