reklama

Šrotovným proti kríze

Pred pár dňami sa Rada pre hospodársku krízu spolu s vládou dohodli na podpore návrhu na zavedenie tzv. šrotovného na Slovensku. V priebehu marca by sa mali vypracovať detaily a v apríli by sa mal návrh predložiť v parlamente. V prípade tzv. šrotovného sa v praxi jedná o príspevok vyplácaný v prípade kúpy nového automobilu v súvislosti so zošrotovaním doterajšieho starého automobilu, presahujúceho určitý vek. Výška príspevku na nový automobil by mala pravdepodobne predstavovať € 1.000 prípadne € 1.500.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

V prípade schválenia príslušného zákona v parlamente by sa Slovensko nestalo prvou krajinou, v ktorej by sa v súvislosti so súčasnou hospodárskou krízou šrotovné zaviedlo. Tento nápad sa najprv aplikoval v Nemecku a neskôr bolo zavedenie šrotovného odklepnuté aj v Česku a Rakúsku. Vlády sa týmto spôsobom vraj snažia zvýšiť dopyt po automobiloch resp. ich spotrebu v reakcii na jej súčasný pokles. Rovnako aj slovenská vláda argumentuje potenciálnym zvýšením spotreby áut.

Je prirodzené, že v časoch krízy sa vlády jednotlivých krajín snažia kompenzovať negatívne dôsledky krízy prípadne stimulovať hospodársku činnosť v krajine. Za týmto účelom je možné siahnuť po rôznych opatreniach. Keďže zdroje sú obmedzené, je potrebné učiniť rozhodnutia, ktoré z možných opatrení sa v praxi uplatnia. Konkrétna voľba týchto opatrení závisí výslovne od prístupu vlády, koho a akým spôsobom sa rozhodne podporiť resp. podržať v krízových časoch. Z celkového balíčka uvoľneného na riešenie dopadov hospodárskej krízy na Slovensku v objeme 10 miliárd korún sa na šrotovné vyčlenila 1 miliarda, teda 10%, čo v žiadnom prípade nie je zanedbateľná suma. Rád by som stručne vyjadril môj názor k tomuto krízovému opatreniu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Osobne si myslím, že zavedenie šrotovného je jedným z najmenej spravodlivých a taktiež najmenej efektívnych opatrení pre riešenie dôsledkov krízy. Zjednodušene [avšak bez straty akejkoľvek výstižnosti] sa dá totiž povedať, že vláda zo zdrojov, ktoré má k dispozícii, bude v podstate preplácať automobilkám zľavu z ich výrobkov ponúknutú niektorým konkrétnym jednotlivcom [či dokonca právnickým osobám], ktorí spĺňajú určité podmienky. Pre vznik nároku na šrotovné je v skutočnosti okrem vlastníctva dostatočne starého automobilu a chuti kúpiť si nový, nevyhnutné, aby daná osoba mala dosť peňazí na mimimálne 90% z ceny nového auta [vychádzajúc z ceny za automobil vo výške min. € 10.000] alebo jej je nato ochotná nejaká banka poskytnúť úver. Firmy, ktoré nevyrábajú autá [alebo nie sú do tohoto procesu priamo zapojené] ako aj jednotlivci či firmy, ktoré si práve nechcú alebo [čo je ešte pravdepodobnejšie] nemôžu kúpiť nové auto (najmä nie v časoch krízy), z tejto podpory nemajú nič, akurát, že sa na ňu poskladajú tým vyvoleným, alebo prípadne, že sa budú musieť zrieknuť možnej alternatívnej podpory zo spoločných zdrojov zameranej možno i na pomoc im samotným, či jednoducho tým, ktorí ju skutočne potrebujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vláda Slovenska a takisto aj vlády iných krajín zavádzajúcich šrotovné takýmito rozhodnutiami jasne ukazujú svoje priority resp. priority subjektov, ktorých záujmy v skutočnosti zastupujú, ak si odmyslíme možnosť, že si nerovnovážnosť a neefektívnosť tohoto a jemu podobných opatrení vôbec neuvedomujú. Kríza sa totiž najviac dotýka sociálne slabších skupín obyvateľstva, avšak kompenzovať dôsledky krízy pre týchto občanov evidentne nie je natoľko dôležitou prioritou ako priamo podporiť automobilové koncerny! Priznávam, že mnoho ľudí na Slovensku (takmer 100.000, teda asi 4% pracujúcich) je zamestnaných v automobilovom priemysle, no znamená to azda, že podpora týchto firiem zo spoločných zdrojov je najlepším spôsobom vysporiadavania sa s negatívnymi dôsledkami hospodárskej krízy na obyvateľstvo? A prečo potom vlastne nepreplácať ľuďom i určitú časť ceny pri kúpe nového televízora alebo chladničky? Je azda vhodné stotožňovať záujmy jednotlivých hospodárskych odvetví so záujmami obyvateľstva krajiny jako celku?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Súčasný vývoj vyvoláva podozrenie, že v Európe existuje silná lobby existuje zo strany automobilového priemyslu. Azda najväčším paradoxom je, že sa pri zavedení šrotovného jeho autori tvária, že týmto spôsobom dokonca znižujú znečisťovanie životného prostredia, nakoľko nové autá produkujú menšie množstvo emisií. Netvrdím, že to nie je pravda, no je to skôr vedľajší pozitívny efekt ako skutočný cieľ, ktorý tak umožňuje automobilkám a vládam efektívnejšie zaslepovať verejnosť natieraním sa na zeleno v rámci svojich nie vždy úprimných PR aktivít a interpretovať tak i bezprecedentné plytvanie spoločnými zdrojmi ako pozitívny krok smerom k ľuďom a zdravšej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zaujímavé je, že odrazu už i najväčším zástancom voľného trhu nevadí takýto štátny zásah do trhového prostredia, pričom sa celkom evidentne diskriminujú iné odvetvia hospodárstva. To však samozrejme nie je nič nové. Rovnako ako mnohé iné dogmy i voľnotrhová ideológia sa obhajuje len tam, kde vyhovuje konkrétnym záujmovým skupinám. V prípade, že je možné pomôcť si štátnym zásahom na úkor trhu, viď poľnohospodárske subvencie v EÚ, či ustanovenia o ochrane duševného vlastníctva z Uruguajského kola GATT, alebo zavádzanie ciel voči vybraným produktom z krajín tretieho sveta a pod., spokojne sa priživujú predovšetkým tí najvernejší trhoví liberáli. Regulácia trhu je potrebná, aby kompenzovala jeho nedostatky. Azda najväčším omylom je, keď ešte aj samotná regulácia smeruje v prospech tých, ktorých už samotný trh zvýhodňuje, na úkor tých, ktorých znevýhodňuje. Takéto prostrede však všetci dobre poznáme a zavedenie šrotovného sa tiež do značnej miery nesie v tomto duchu! Nuž, čo iné sa dá očakávať, ak sa politika stane poručníkom hospodárstva na čele s jeho najsilnejšími subjektmi?

Mimochodom, ešte jedna dôležitá poznámka. V súvislosti so zachovávaním pravidiel trhovej súťaže dnes nie je možné podmieniť zavedenie šrotovného tým, že si kupujúci musí kúpiť auto vyrobené v príslušnej krajine, ktorá šrotovné zavádza. To znamená, že sa tým môže kľudne podporiť dopyt po povedzme amerických či japonských autách a Nemci, Česi a čoskoro už asi aj Slováci sa nato tým americkým či japonským automobilkám svorne poskladajú. Viete si azda predstaviť efektívnejšie využité zdroje v časoch hospodárskej krízy za účelom riešenia jej negatívnych dopadov na obyvateľstvo?

Tomáš Sedliačik

Tomáš Sedliačik

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  379x

Snažím sa hľadať pravdu a lepšie pochopiť svet a hoci sa to dnes, kedy majú mnohí doslova patent na rozum, veľmi nenosí, nemám problém priznať, že niečo neviem. Je to nevyhnutná podmienka na to, aby sme sa neuspokojili s polopravdami a fabuláciami, ale pokračovali v hľadaní odpovedí na doposiaľ nezodpovedané otázky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu