reklama

Len aby sme rástli...

Nenaraziť pri čítaní novín na informácie súvisiace s ekonomickým rastom je dnes skutočne umenie. Alebo skôr šťastie? Sám neviem. No asi to ani nie je dôležité. Ak však platí jedna z týchto možností, môžem o sebe pokojne prehlásiť, že pravdepodobne veľmi umelecky nadaný nie som, a zdá sa, že v tomto ohľade ani toho šťastia nemám dostatok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Informácie o ekonomickom raste na mňa jednoducho číhajú všade. Samozrejme v poslednom čase sa o raste hovorí s patričnou dávkou skepticizmu [alebo skôr realizmu], nakoľko sa v jednotlivých krajinách, Slovensko nevynímajúc, v súvislosti s hospodárskou krízou značne prepadol. Niekde nastáva len jeho spomalenie, inde dokonca dochádza k negatívnemu rastu, a teda poklesu hospodárskej produkcie.

Podľa najnovších správ sa vraj Medzinárodný Menový Fond (MMF) chystá upraviť svoj odhad hospodárskeho rastu vo svete na rok 2009 z pôvodne predpovedaných 0,5 % na nulu. „Hrozivosť“ tejto informácie podčiarkujú i slová šéfa MMF, Dominiqua Straussa-Kahna: „Očakávam, že rok 2009 bude veľmi zlý“. Aj odhady hospodárskeho rastu Slovenska sú revidované každú chvíľu, na základe aktuálnych informácií. Z plánovaných vyše 6 % spred prepuknutia krízy, či novembrových 4,6 % sa dnes zdajú i prognózy okolo 2 % príliš optimistické. Hoci ministerstvo financií odhaduje rast na úrovni 2,4 %, niektorí analytici predpovedajú dokonca i mierne záporné hodnoty rastu. Napriek tomu sme však v EÚ značne nad priemerom, nakoľko Európska Komisia očakáva, že únia v roku 2009 upadne do recesie s reálnym poklesom na úrovni -1,8 %.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toľko z každodenného mediálneho bombardovania informáciami o všemohúcom ekonomickom raste, ktorý najlepšie vie, ako urobiť naše životy lepšími. Či sa mu však práve darí lepšie alebo horšie, jedna skutočnosť zostáva nezmenená. Hospodársky rast zostáva primárne sledovanou ekonomickou veličinou v spoločnosti. Čo to ale vlastne ten „hospodársky rast“ je? Podľa definície znamená hospodársky rast „zvýšenie množstva výrobkov a služieb vyprodukovaných v hospodárstve za určitý čas“. Jedná sa tu teda výlučne o [celkovo] vyprodukované množstvo. V ekonomickej praxi sa toto množstvo meria vo forme reálneho ( = upraveného o infláciu) hrubého domáceho produktu (HDP).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V priebehu posledných desaťročí sa hodnota HDP v podstate stala fundamentálnym meradlom životnej úrovne obyvateľstva a vyspelosti spoločnosti a pod rúškom jednoduchosti kvantifikácie či azda ideologickej kompatibility s neoliberálnou dogmou sa za týmto účelom v praxi pravidelne používa. Pri hlbšom pohľade na jej metodiku je však vyznávanie tejto veličiny ako prvotného kritéria pre meranie ekonomického úspechu krajiny priam zarážajúce. Pre zdôvodnenie tohto tvrdenia dovoľte mi okrajovo zopár krátkych poznámok k HDP:

Hodnotu HDP v podstate zvyšuje akákoľvek výrobná aktivita v krajine predaná za určitú cenu od jedného subjektu druhému. Druh činnosti a jej prínos pre spoločnosť pritom nezohráva absolútne žiadnu úlohu. Či sa jedná o pečenie chleba alebo prípravu reklamnej kampane za účelom zvýšenia predaja cigariet či alkoholu je úplne irelevantné. Negatívne externality, ktoré nie sú zahrnuté v cene, vplyv na HDP nemajú, takže ak je možné zvýšiť produkciu napr. na úkor životného prostredia, výsledný efekt na HDP môže byť jedine pozitívny. Nuž, životné prostredie má akosi smolu, že sa jeho hodnota do ceny nezahŕňa. Žiaľ, ani ono, rovnako ako budúce [ešte nenarodené] generácie nedokážu dostatočne lobovať za príslušné zahrnutie svojich záujmov do procesu cenotvorby. Ale to už snáď nie je náš problém! Okrem toho činnosti, ktoré ľudia vykonávajú mimo obchodovania medzi sebou, ako napríklad výchova dieťaťa rodičmi, pestovanie zeleniny v záhrade pre vlastnú spotrebu, vlastnoručná oprava televízora či pomoc susedovi pri stavbe domu, sú úplne ignorované a do HDP sa nijako nezapočítavajú. Ak by som teda moju pomoc susedovi spoplatnil, zvýšil by som podľa oficiálnych meradiel blahobyt spoločnosti. Ak by mi sused predal svoje paradajky a ja zase jemu tie moje, mohli by sme sa mať všetci o trochu lepšie. Rovnako blahodarný účinok na našu oficiálne meranú životnú úroveň by malo rozhodnutie matky, starajúcej sa o svoje dieťa, zveriť ho do starostlivosti súkromným jasliam a následne sa zamestnať. Ako je možné, že bezohľadné matky takýmto ignorantským spôsobom okrádajú našu spoločnosť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nech tieto úvahy vyznievajú akokoľvek paradoxne a zvrátene, nie sú založené na žiadnych konšpiračno-teoretických predpokladoch. Ideológia je totiž vlastná skôr inžinierom a vyznávačom HDP a podobných skresľujúcich veličín. Pre bližšie informácie ohľadne kritiky metodiky HDP ako aj možné alternatívne spôsoby merania ekonomického úspechu spoločnosti odporúčam nasledovný článok:

http://www.paradigma.sk/redakcny_system/clanok.php?id=120

Mojim cieľom však v skutočnosti nie je kritika spôsobu merania hospodárskej produkcie vo forme HDP, hoci si i táto zaslúži našu obrovskú pozornosť, ale predovšetkým kritika samotného konceptu hospodárskej produkcie a jej rastu ako primárneho cieľa ľudského spoločenstva a základného kritéria pre meranie spoločenského úspechu. Tento koncept je založený na zavádzajúcom predpoklade, že šťastie jednotlivca je plne závislé na veľkosti jeho materiálneho bohatstva; všetky ostatné hodnoty buď nehrajú rolu alebo s materiálnym bohatstvom pozitívne korelujú. Takýto predpoklad je nielen že zavádzajúci a empiricky nepodložený, ale navyše má jeho ľahostajná aplikácia v praxi za následok suboptimálne usporiadanie spoločnosti, ktoré nahlodáva množstvo iných hodnôt, od ktorých je šťastie jednotlivca značne a celkom prirodzene závislé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iste bude väčšina súhlasiť, ak prehlásim, že ku kritériám zohrávajúcim úlohu pri posudzovaní kvality života jednotlivca patria i hodnoty ako sú istota, duševné a fyzické zdravie či dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre každého, zdravé životné prostredie, bezpečnosť, dostupnosť vzdelania a podobne. Mnohé, azda i väčšina z týchto hodnôt sú pritom v priamom konflikte s hospodárskym rastom resp. tým, čo sa v súčasnosti za rast považuje. Za účelom zvýšenia rastu sa krajiny otvárajú globálnemu trhu, čím sa značne zvyšuje ich hospodárska špecializácia, ktorá má za následok vyššie riziko a náchylnosť voči externým výkyvom, a teda zníženie istoty. Súčasná hospodárska kríza a jej negatívne dopady na krajiny s otvorenou ekonomikou či tzv. horúcim kapitálom je tomu jasným dôkazom. Taktiež znižovanie daní či odvodového zaťaženia sa vykonáva predovšetkým za účelom zvyšovania rastu, čo postupne nahlodáva udržateľnosť zdravotných a sociálnych opatrení založených na solidarite. O negatívnych dopadoch zvýšenej hospodárskej produkcie na životné prostredie azda ani netreba hovoriť.

Okrem toho je kult vyznávania ekonomického rastu ako základného kritéria pre meranie kvality života jednotlivca založený na ďalšom mylnom predpoklade, že sa agregátne zvýšenie bohatstva určitej krajiny automaticky prejaví i vo zvýšení bohatstva jej jednotlivých obyvateľov. Inými slovami sa predpokladá, že ak sa zväčší celý koláč, každý zo stravníkov dostane na tanierik väčší kúsok. Nad prerozdelením si teda netreba zbytočne lámať hlavu. V praxi však hospodársky rast neraz stimuluje nerovnosť a životná úroveň širokých skupín obyvateľstva môže reálne klesať, hoci krajina ako celok vykazuje agregátny rast hospodárskej produkcie.

Ak by sme sa však napriek nespornej realite opreli o tieto zvrátené ideologické predpoklady, mohli by sme v súvislosti so súčasnou hospodárskou krízou argumentovať nasledovne: Predpovedaný reálny rast svetovej produkcie o 0,5 % (prípadne jeho stagnácia) by mal pri približne 1 % raste svetovej populácie (v roku 2007 predstavoval rast svetovej populácie 1,19 %) predstavovať približne 0,5 % (prípadne 1 %) pokles reálneho príjmu každého jednotlivca [, akéhosi imaginárneho homogénneho svetoobčana]. Myslím, že len málokto by mal problém sa s takýmto poklesom reálneho bohatstva vysporiadať a prežiť krízu bez väčších komplikácií. Pri takmer nulovom raste populácie na Slovensku by mal predpokladaný rast na rok 2009 o 2,4 % zlepšiť reálnu situáciu každého Slováka v porovnaní s predošlým rokom. Prečo si potom lámať hlavu kvôli nejakej kríze? Azda si ľudia prichádzajúci o prácu zabudli všimnúť, že ekonomika pravdepodobne aj tak mierne porastie? Ako sa im to len mohlo podariť prehliadnuť, pri súčasnej penetrácii správ údajmi o ekonomickom raste?

Absurdita takýchto myšlienok je celkom evidentná, no napriek tomu sa ekonomický rast používa ako základný indikátor kvality života obyvateľov jednotlivých krajín sveta. A čo je horšie, z hľadiska politických a ekonomických rozhodnutí sa i napriek tejto kontroverzii etabloval ako primárny cieľ vlád jednotlivých štátov a štátnych zoskupení. Z tohto dôvodu nie je veľmi prekvapivé, že má súčasný vývoj vo svete za následok neustále prehlbovanie sociálnych a environmentálnych problémov, hoci máme pocit, že dosahujeme obrovský ekonomický úspech [, odhliadnuc od súčasnej „marginálnej“ krízy systému].

Mali by sme teda prehodnotiť kritériá, ktorými meriame úspech, pretože nás napokon takto definovaný „úspech“, ku ktorého splneniu všetci usilovne smerujeme, môže výrazne poškodiť. Prinajmenšom by sme si aspoň mali byť vedomí toho, že niektoré sebaklamy môžu mať pre nás fatálne následky.

Na záver azda ešte jeden výstižný citát od známeho amerického ekonóma Simona Smitha Kuznetsa, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1971, ktorý povedal: „Goals for more growth should specify more growth of what and for what.“ Môj voľný preklad: „Ciele za vyšší rast by mali bližšie špecifikovať rast čoho a za akým účelom.“

Použité zdroje:

http://hnonline.sk/ekonomika/c1-34579580-tento-rok-bude-podla-sefa-mmf-velmi-tazky

http://www.investujeme.sk/clanky/odhad-hdp-od-rastu-2-4-po-2-5-pokles/

http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1174756

http://www.econlib.org/library/Enc/EconomicGrowth.html

http://www.paradigma.sk/redakcny_system/clanok.php?id=120

http://en.wikipedia.org/wiki/World_population

Tomáš Sedliačik

Tomáš Sedliačik

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  379x

Snažím sa hľadať pravdu a lepšie pochopiť svet a hoci sa to dnes, kedy majú mnohí doslova patent na rozum, veľmi nenosí, nemám problém priznať, že niečo neviem. Je to nevyhnutná podmienka na to, aby sme sa neuspokojili s polopravdami a fabuláciami, ale pokračovali v hľadaní odpovedí na doposiaľ nezodpovedané otázky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu