Kocúrkovo na Blízkom východe, aj mimo neho

Autor: Tomáš Sedliačik | 4.12.2020 o 19:56 | Karma článku: 3,22 | Prečítané:  411x

Asi niet pochýb o tom, že v dodržiavaní ľudských práv sa Iránu darí menej ako Michaelovi Jordanovi v basketbale. Ak sa budete chcieť slobodne vyjadriť alebo zhromaždiť, určite si na to nájdete lepšie miesto ako Teherán.

Naopak na stupienok víťazov sa Irán prebojoval v menej lichotivých štatistikách, napríklad v počte popravených osôb za rok 2019 (a to nešlo len o masových vrahov, akým sa u nás rozdávajú exemplárne 20-ročné tresty). V tejto na Blízkom východe obľúbenej disciplíne dokonca porazil aj Saudskú Arábiu, chronického porušovateľa ľudských práv, a to či už pred alebo po započítaní rozštvrteného Jamala Chášukdžího (o tom korunný princ samozrejme nič nevedel). Pre korektnosť treba povedať, že Čína a Severná Kórea svoje štatistiky v tejto oblasti radšej nezverejňujú. Tak či onak, podobných disciplín by sme našli viacero. Irán skrátka nie je výkladnou skriňou humanizmu a kým bude ajatolláh Chomejní žiť, výrazné zlepšenie pomerov je asi tak pravdepodobné ako prítomnosť tečúcej vody na Venuši.

Ale svet nie je čiernobiely a nie vždy je na vine Irán. Najprv trocha histórie.

V posledných rokoch Irán múti mediálne vody hlavne kvôli jeho jadrovému programu. Ten odštartoval už v 50. rokoch, v tom čase ešte za podpory USA. Krajinu vtedy viedol ich človek, šáh Rezá Pahlaví, ktorého tam dosadili pomocou vojenského prevratu. Po revolúcii v 79-tom sa už Američania angažovali menej, alebo ak, tak v inom zmysle. Iránci potom spolupracovali s všelikým, hlavne s Francúzmi a Rusmi.

Ešte pred revolúciou, v roku 1968 Irán spolu s ďalšími desiatkami krajín (medzičasom ich je 190) podpísal medzinárodnú dohodu o nešírení jadrových zbraní. V nej sa všetky krajiny, ktoré dovtedy žiadnu jadrovú zbraň nevyvinuli, zaviazali, že ju ani nikdy nevyvinú resp. že sa o to ani nebudú pokúšať. Zároveň sa krajiny, ktoré v tom čase už hrdo leštili svoje jadrové hlavice, konkrétne USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Čína, zaviazali, že budú postupne znižovať ich stavy, s cieľom ich definitívnej eliminácie. A tiež, že sa s ostatnými podelia o know-how, aby mohli aj oni využívať jadrovú technológiu za mierovým účelom, teda za účelom získavania energie.

Po roku 2000 sa objavili pochybnosti, či je iránsky jadrový program zameraný čisto na mierové účely. Experti z Medzinárodnej Agentúry pre Atómovú Energiu (MAAE) zistili, že Irán obohacuje urán viac ako treba a problém bol na svete. V ďalších rokoch Irán svoje aktivity výrazne obmedzil, žiaľ aj pod tlakom tvrdých sankcií. V roku 2015, ešte za Obamu, uzavreli Irán, USA a pár ďalších krajín dohodu. V nej sa dohodli, že ak bude Irán menej obohacovať a viac spolupracovať, oni ho konečne prestanú trestať sankciami.

Všetko bolo krásne a potom prišiel Trump. Ten od dohody jednostranne odstúpil a uvalil ešte silnejšie sankcie ako pred dohodou. Irán sa pravidiel dlho držal. Potvrdzuje to aj MAAE, ktorá v správe z mája 2018, tesne pred Trumpovým úletom, píše, že od roku 2009 neexistujú žiadne hodnoverné dôkazy, že by Irán vyvíjal atómovú bombu. Po vypovedaní zmluvy zo strany USA a opätovnom zavedení sankcií to však celkom pochopiteľne poňal inak a na protest začal zasa viac obohacovať a menej spolupracovať. Fakt klobúk dole pred americkou prezieravosťou. Alebo tu ide o čosi iné?

V podstate je to ako poškriabaná platňa. Kým Irán tvrdí, že stavia elektrárne, USA a Izrael kričia, že stavia bomby, plus že je to vlastne najväčšia svetová hrozba, čosi ako stelesnenie diabla. Ak by to divadlo zvonka sledoval nejaký mimozemšťan, musel by si vytvoriť zaujímavý obraz o našom zvrátenom zmysle pre spravodlivosť a dvojakom metri. Videl by USA, krajinu s najväčším jadrovým arzenálom na planéte. Videl by Izrael, krajinu, ktorá má jadrových zbraní plné sklady (hoci to nikdy oficiálne nepriznala) a ktorá ako jedna z mála dohodu o nešírení nikdy nepodpísala. A videl by, ako práve títo dvaja požadujú od niekoho tretieho, aby práve také zbrane nevyvíjal. A potom by sa už len divil a rozmýšľal, v ktorom pomýlenom vesmíre naposledy videl čosi tak absurdné.

Absurdít by sme mu však dožičili viac. Videl by tiež, ako sa USA Iránu vyhrážajú, že ho preventívne zničia. Argumentácia je jasná. Ak sa niekto snaží (ak vôbec) vyvinúť zbraň, je hrozbou, lebo by sa mu to mohlo podariť. Ak niekto iný tou zbraňou už disponuje, nie je hrozbou, lebo sa mu to už podarilo. A preto ten so zbraňou zničí toho bez zbrane. Preventívne, pre bezpečnosť nás všetkých. A mimozemšťanovi by sa z toho asi aj hlava točila (ak by nejakú mal). Keby ešte náhodou nemal dosť, ukázali by sme mu aj ďalšie veci.

Napríklad to, ako Izrael pravidelne vyraďuje iránske elektrárne kybernetickými útokmi. Áno, presne tie elektrárne, ktoré dohoda povoľuje. Tá dohoda, ktorú Izrael nikdy nepodpísal. Tá dohoda, ktorá zakazuje zbrane, ktoré už Izrael vlastní. Tak preto tie útoky. Jasné ako facka! A mimozemšťanovi by išla z toho všetkého hlava prasknúť. Na záver by sme mu ukázali ďalšie kúsky izraelskej "diplomacie" alebo telá tých piatich vedcov, ktorých Mosad  za posledných desať rokov zabil. Jedného dokonca len minulý týždeň. Ale bolo to v poriadku. Neurobil to totiž Irán. Ak by ten zabil jadrového fyzika kdesi pred MIT alebo univerzitou v Tel Avive, bol by to akt vojny. Ak tak urobí Izrael v Teheráne, je to akt mieru. Pre nás domácich opäť samozrejmé. A mimozemšťana by mohlo už nadobro "vykotiť".

A možno by predtým dospel k záveru, že ak chce mať Irán v tomto kocúrkove niekedy pokoj, mal by tú zbraň čo najrýchlejšie vyvinúť. Irán ten záver už pravdepodobne dávno urobil. A nie je to nevyhnutne len jeho chyba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Nech si spravia referendum

Životnosť pravdy momentálne neprekračuje horizont niekoľkých dní.


Už ste čítali?