Akí sme (bez)významní

Autor: Tomáš Sedliačik | 8.2.2021 o 9:26 | Karma článku: 5,48 | Prečítané:  441x

Keby ste vtesnali čas od vzniku Zeme až po súčasnosť do jedného dňa, môžete si krásne uvedomiť relatívnu bezvýznamnosť nášho druhu, sebavedomého homo sapiens.

Život sa začína skoro, okolo štvrtej ráno, no minimálne do druhej poobede je čisto o baktériách a archeónoch. Prvé rastliny prichádzajú na scénu až okolo pol ôsmej večer, živočíchy až o dobrú hodinu neskôr a z vody na súš sa odvážia až čosi po deviatej. Dinosaury sa objavia okolo trištvrte na jedenásť a vydržia takmer hodinu, kým ich okolo 20 minút pred polnocou vyhubí asteroid. Preživším cicavcom to značne prospeje a postupne sa rozbujnejú.

Ale poďme k človeku. Rod homo sa od línie afrických ľudoopov (šimpanz, gorila) oddelil asi pred 5 až 7 miliónmi rokov, teda približne pred dvoma minútami v našej stiesnenej mierke. Jeho dnešný druh, homo sapiens, ku ktorému sa všetci hrdo hlásime, sa prvýkrát objavil asi pred štyrmi sekundami. Odvtedy drvivú väčšinu času strávil ako lovec a zberač, až kým sa asi pred 20 stotinami sekundy usadil, začal pestovať plodiny, chovať domáce zvieratá a vytvárať mestské spoločenstvá. Vznik písma a vôbec celá naša moderná história sa odohrala v tých posledných pár stotinách.

Iste, za ten krátky čas sme dosiahli nevídanú dominanciu. Medzičasom sami meníme klímu a zahájili sme ďalšie z masových vymieraní najrôznejších druhov, ktoré sú nám napriek sentimentálnym dokumentom na kanáloch z rozšírených TV balíkov značne ukradnuté. No pri všetkej tej sláve sme z hľadiska času stráveného na planéte v porovnaní s nejakými baktériami len smiešnou anomáliou.

A hoci sa zdá ohromujúca, naša bezvýznamnosť v čase je doslova prevalcovaná našou bezvýznamnosťou v priestore.

Naša úžasná modrá planéta obieha okolo pomerne bežnej hviezdy, akých (väčších aj menších, žiarivejších aj menej, starších aj mladších) je len v našej galaxii, mliečnej dráhe, najmenej sto miliárd. Je to asi ako počet neurónov v priemernom ľudskom mozgu a asi 15 krát viac ako počet ľudí na Zemi. A to sme len pri jednej galaxii. Odhaduje sa, že len v pozorovateľnej časti vesmíru je takých galaxií vyše sto miliárd, asi ako počet hviezd v jednej z nich. Takže by sme napočítali asi desať na dvadsiatu druhú sĺnk, pričom len do jedného z nich sa naša Zem pokojne zmestí asi milión krát.

A potom aby sa človeku pri takých číslach hlava netočila. A to sme zatiaľ zostali len pri počte hviezd, ignorujúc ich vzdialenosť. Kým svetelný lúč stihne za sekundu obletieť Zem asi osem krát a k slnku mu to trvá len asi osem minút, k ďalšej najbližšej hviezde je to už niečo vyše štyroch rokov. Doposiaľ najrýchlejšej človekom skonštruovanej a človekom pilotovanej rakete by to k nej trvalo asi milión rokov, čiže asi päťkrát dlhšie ako celá doterajšia existencia nášho druhu.

Asi je zbytočné diskutovať o tom, kedy budeme na dovolenku chodiť na druhý koniec mliečnej dráhy, s priemerom 150 tisíc svetelných rokov. Ale skúsme sa ešte na chvíľu vrátiť späť na Zem. Tu doma sa odhaduje, že hmotnosť človekom vytvorených statkov sa medzičasom vyrovná hmotnosti všetkej živej hmoty na planéte. Ale ako to vyzerá s naším vlastným zastúpením v rámci živej hmoty?

Pred pár rokmi vedci odhadli, že hmotnosť všetkých živých organizmov na planéte je niekde okolo 550 gigaton (ďalej len ako Gt, v skutočnosti sa jedná čisto o hmotnosť uhlíka v týchto organizmoch a celkovo teda vážia ešte niekoľkonásobne viac, ale to pre naše nasledovné porovnávanie nie je podstatné). Z toho viac ako 80%, konkrétne 450 Gt, tvoria rastliny. Približne tri štvrtiny zo zvyšku, konkrétne 77 Gt, tvoria baktérie (70) a archeóny (7), a dve tretiny z toho ďalšieho zvyšku tvoria huby.

Asi ste si všimli, stále žiadne živočíchy! Tie tvoria menšiu časť, konkrétne 2 Gt, z už niekoľkokrát zdecimovaného zvyšku. Je ich teda vyše 200 krát menej ako rastlín (to nie je až také prekvapivé) a asi 35 krát menej ako baktérií (to už je trochu viac prekvapivé). A to hovoríme o hmotnosti, nie o počte kusov. A ako to vyzerá v živočíšnej ríši? Nuž, jej pánom je hmyz, ktorý tvorí celú polovicu jej hmoty. Dve tretiny zvyšku tvoria ryby. Všetky cicavce spolu netvoria ani 0.2 Gt, pričom tie voľne žijúce, teda okrem človeka a jeho domácich zvierat, sa vyšplhali na závratných 0.007 Gt a hoci sú ich plné knižky a rozprávky, v skutočnosti sú žiaľ len absolútnou anomáliou.

Celá ľudská populácia, vážiaca približne 0.06 Gt uhlíka, pri všetkej svojej dominancii na planéte, je viac než trikrát prevážená dokonca aj drobnučkými vírusmi. A to sa v podstate ani len nejedná o živé organizmy vo forme skutočnej bunky, ale len miniatúrne reťazce DNA alebo RNA obalené v nejakej bielkovine. No prevážia nás s prehľadom. Len samotné termity vážia toľko čo my, nehovoriac o hmyze ako celku či o závratných množstvách baktérií, ktoré nás prevažujú asi päťsto násobne.

A vraj Boh venoval stvoreniu človeka celý jeden deň!

Samozrejme, akokoľvek bezvýznamní by sme si pri takýchto porovnaniach mohli pripadať, neznamená to, že by sme mali náš druh akokoľvek dehonestovať. Je úžasné, čo všetko počas svojej krátkej existencie človek dosiahol a môžeme byť na to právom hrdí. No zároveň by sme v sebe mali nájsť dostatok rešpektu a pokory a uvedomiť si, že možno nie sme až takí výnimoční a hlavne že tu nie sme sami. Naše činy môžu narušiť krehkú rovnováhu na planéte a viesť k vyhynutiu nielen mnohých ostatných druhov, ale aj toho nášho vlastného. Neboli by sme prví, hoci možno prví, ktorí k tomu dokážu prispieť vlastným (ne)vedomým správaním.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minister Szijjártó: Nevidím nič zlé na tom, že sme s Gyimesim preberali dvojité občianstvo

Podľa Szijjártóa sú slovensko-maďarské vzťahy najlepšie za posledné roky.


Už ste čítali?