Nie je to satelit

Autor: Tomáš Sedliačik | 20.2.2021 o 12:16 | Karma článku: 2,53 | Prečítané:  394x

Keď geopolitika a svetonázory víťazia nad zdravím, a hlavne nad zdravým rozumom. Ďalší článok o Sputniku V. Kto to má všetko čítať?

Človek by povedal, že po roku s koronou s nami už len tak hocičo nepohne, no zdá sa, že napokon stačí aj jeden obyčajný sputnik a medzi dobre známymi štyrmi stenami opäť zažívame nejaké vzrušenie. A to sa zďaleka nejedná o jeho slávneho predchodcu, satelit, ktorý kedysi spôsobil bolehlav nielen Američanom a odštartoval preteky v "dobývaní" vesmíru počas studenej vojny.

Hoci sa jedná o vakcínu a mali by sme sa (teda ani nie tak my ako odborníci, ktorí tomu dostatočne rozumejú) pri nej baviť predovšetkým o jej zdravotných účinkoch, stala sa podobne ako jej vesmírni predchodcovia obeťou geopolitiky. Kým jedni by si ju dali pichnúť len preto, že je ruská, iní by si ju nedali pichnúť len preto, že je ruská. A obe skupiny sa zhodnú, že sa rozhodujú čisto na základe faktov, kým tí druhí sa vraj nechali zmanipulovať akousi nechutnou propagandou.

No a tí zvyšní, ktorí unikli mentálnemu väzeniu čiernej a bielej a naučili sa rozoznávať aj iné farby a odtiene, sú buď v menšine alebo len menej hlasno kričia, ale každopádne ich žiaľ veľmi nepočuť.

Keďže sú dnes fakty také obľúbené, skúsme ich niekoľko spomenúť. V súčasnosti sa na svete vyvíja alebo testuje viac ako 60 druhov vakcín proti ochoreniu COVID-19, z toho 20 sa nachádza v záverečnej tretej fáze (kedy sú účinnosť aj bezpečnosť očkovacej látky testované spravidla na tisícoch či dokonca desiatkach tisíc dobrovoľníkov), ktorá sa ešte u žiadnej z vakcín definitívne neskončila, s cieľom sledovať aj dlhodobé účinky. 10 vakcín už bolo schválených na použitie minimálne v jednej krajine sveta.

Medzi nimi sú pomerne novodobé RNA vakcíny, od Pfizeru či Moderny, deaktivované vakcíny, s oslabenou formou vírusu, najmä čínske od Sinopharm či Sinovac, a tiež vektorové, od Astra-Zenecy, Johnson & Johnson či napokon nešťastne spolitizovaný Sputnik V od ruského Gamalejovho národného centra pre epidemiológiu a mikrobiológiu.

Európska lieková agentúra, EMA, doposiaľ schválila tri: Pfizer, Moderna, Oxford/Astra-Zeneca. V predbežnom hodnotení alebo v stave vedeckej spolupráce s EMA sa nachádza niekoľko ďalších, no z nich o schválenie pre uvedenie na trh zatiaľ oficiálne požiadala len jedna, Johnson & Johnson, a aj to len pred niekoľkými dňami. Napriek častým dezinformáciám k tejto téme, rovnako ako väčšina ostatných Rusi zatiaľ o schválenie nepožiadali a s EMA sú zatiaľ takisto len v úrovni odborného poradenstva.

Argumentu, že aplikovanie akejkoľvek vakcíny na občanoch pred jej schválením EMA by bolo nezodpovedné, je ťažko možné odoprieť validitu. Takisto je konzistentný s používaním doteraz schválených a nepoužívaním doteraz neschválených vakcín, bez ohľadu na ich "národnosť". Je však rovnako zrejmé, že pred jej používaním je potrebné akúkoľvek vakcínu najprv zaobstarať, a zahájiť tento proces ešte pred jej oficiálnym schválením môže byť pri ich súčasnom nedostatku nielen rozumné ale dokonca nevyhnutné.

Vie to aj Európska Komisia, ktorá medzičasom uzatvorila rôzne druhy zmlúv na kúpu stoviek miliónov vakcín nielen s tromi spoločnosťami, ktorých vakcíny už boli oficiálne schválené EMA, ale aj s tromi ďalšími: Sanofi, Curevac, Johnson & Johnson (a ďalšie dve, Novavax a Valneva, sú na spadnutie). Väčšina zmlúv, teda s medzičasom už šiestimi spoločnosťami, bola uzatvorená nielen pred oficiálnym schválením, ale dokonca pred samotným požiadaním o schválenie a v niektorých prípadoch ešte pred začatím tretej klinickej fázy testovania.

Baviť sa o uzatvorení možnej zmluvy na budúci nákup vakcíny Sputnik V, rovnako ako na nákup mnohých ďalších doposiaľ neschválených vakcín, nie je preto nijako neštandardné a nevyžaduje zbytočné emócie okolo jej "národnosti" alebo iných z vedeckého hľadiska nepodstatných vlastností. Okrem toho bol Sputnik V medzičasom schválený alebo predschválený v 20 krajinách sveta (hoci by mnohí niektoré z nich najradšej ani nepovažovali za krajiny). Jeho účinnosť je podľa prvotných výsledkov z prebiehajúcej tretej fázy, publikovaných v britskom vedecky recenzovanom The Lancet (hoci by ho mnohí najradšej vnímali ako bežný bulvár), vyše 90% s nevýraznými vedľajšími účinkami.

Ale kam sa "hrabe" veda na politiku a emócie!

Pre tých, čo to dobojovali až sem, ešte dve krátke poznámky. 1. Plne rozumiem pochybnostiam o ruských výrobných kapacitách a takisto priznávam, že čísla o doterajšej zaočkovanosti v Rusku a popritom značný vývoz vakcíny do iných krajín poukazujú na možné pokrivené preferencie vedenia krajiny vo vzťahu k zdraviu vlastných občanov a prestíže v zahraničí. Výrobné kapacity sa však môžu časom rozšíriť a takisto nie je vylúčené postupné spustenie výroby aj v iných krajinách, ako je to aj pri iných vakcínach. 2. Fakt, že Rusi zatiaľ nepožiadali EMA o schválenie (hoci to nie je nič výnimočné) zjavne produkuje mnohé nepodložené špekulácie o nízkej kvalite ich vakcíny či dokonca snahe Kremľa o "rozhádanie" jednotlivých krajín EÚ. Iste, definitívne vylúčiť sa nedá žiadna z týchto a mnohých ďalších možností, no pri dnešnom stupni "geopolitikárčenia" by mohol ktokoľvek argumentovať aj opačne, že by sa mohli báť neschválenia nielen z čisto odborných dôvodov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minister Szijjártó: Nevidím nič zlé na tom, že sme s Gyimesim preberali dvojité občianstvo

Podľa Szijjártóa sú slovensko-maďarské vzťahy najlepšie za posledné roky.


Už ste čítali?